Stanovanie na opustených ostrovoch
Keď sa povie Palawan každého asi napadne El Nido. Nás napadne stanovanie na opustených ostrovoch, kde je človek nútený vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
A presne o tom bola štvordňová dobrodružná časť našej dovolenky. Na lodi bez elektriky, sprchy, bez postele so spaním na pláži v stane. Aj keď sa o pohodlí naozaj hovoriť nedá, výlet to bol dokonalý.
Tam si máme možnosť uvedomiť, čo všetko považujeme vo svojom živote za samozrejmosť a v akom luxuse žijeme.
Ako sme sa o tom dozvedeli?
Tak ako to už v tento dobe býva, aj my sme sa nechali ovplyvniť internetom. A dobre sme spravili. Vďaka virálnej fotke z Filipín, čo spravili dve baby na najejakom vozíčku na materiál ponad ryžové terasy v Banaue, sme sa s nimi dali do písania. Tento výlet opisovali s takým nadšením, že sme nemohli odolať, nakoľko sme to mali namierené rovnakým smerom. Cena sa nám zdala trochu vyššia, ale neľutujem ani jediné euro čo sme do toho investovali.
Už z domu sme sa spojili s chlapíkom, čo tento zájazd robí, aby sme sa ujistili, že aj napriek začínajúcemu obdobiu daždov s nami vypláva. Oficiálne mal po sezóne, ale keď sme mu povedali od koho máme kontakt, urobil výnimku. Baby urobili skvelý dojem a vďaka tomu sme to mohli zažiť aj my.
Oficiálne ten termín už neponúkal, takže sa s toho stala privátka expedícia, lebo sme tam boli iba my a Don a posádka. Večer pred vyplávaním sme sa stretli na drinku aby sme doladili detaily a nič si nezabudli, pretože budeme takmer celý čas mimo civilizácie a už v tú chvílu sme vedeli, že to bude jazda, pretože sme si s Donom prefekte sadli. V podstate jediné čo sme mali na starosti my, bolo kúpiť si pitie aké chceme, pretože na lodi bude iba pitná voda.
Dobrodružstvo začína
Sme traja a ideme na tri noci… 30 pív by nám mohlo stačiť. Keď sme sa s našim nákupom ukázali v prístave, Don si nebol istý či sme pochopili, že ideme iba na tri noci. My sme si zase neboli istý, či nám to bude stačiť.
Jedlo bolo jednoduché, ale veľmi chutné a skladalo sa hlavne z rýb, ktoré nam buď nalovila posádka alebo keď sa poštastilo nám.
Navštívili sme desiatky ostrovov a až na jeden boli všetky neobývané. Plávali sme v mori bez strachu, že prídeme k úrazu selfie tyčkou no zato na nás číhalo ale iné nebezpečenstvo v podobe neviditeľných, nepríjemných, pŕhlivých medúz. Maličké, čo nás pŕhlili pri plávaní nám spôsobovali iba zimomriavky a krátkodobé svrbenie. Ako by to ale bolo, aby som si nevyskúšala objatie tej veľkej.
Popŕhlená medúzou
Nevidela som ju, ale zato som ju cítila. Bolo to, ako šľahnutie bičom a od bolesti som do šnorlu tak zakričala, že ma počuli až na lodi.
Celá noha sa mi vyhádzala, ako po strete so žihľavou a ani po niekoľkých dňoch to nezmizlo. Netušila som ako moje telo na to zareaguje a nechtiac som si ten jed rozniesla celom tele. Stačilo sa dotknúť postihnutého miesta a hneď na to si poškrabať nejakú časť tela a uz to bolo.
Nakoniec ma toho zbavili až antibiotika v miestnej nemocnici, kde som ostala prekvapená informáciou od doktora, že konzumácia morských plodov, a plávanie v mori túto reakciu ešte zhoršujú. Čo si budeme. Táto kombinácia bola mojou každodennou rutinou. Keď vás nikto nevidí a vaše oblečenie sú aj tak iba plavky je vám to nejako jedno ako vypadáte. Vaša myseľ sa sústreďuje na niečo úplne iné.
Počas dňa sa meníte na rybu, pretože šnorchlovanie ako tam len tak niekde nezažijete. A na loďku sa vraciate len keď sa kotva dvíha hore, pretože je čas posunúť sa na ďalšie dychberúce miesto.
Len vy a ten prekrásny pestrofarebný podmorský svet, kde počuť len váš dych je niečo neuveriteľné.
Život na lodi
Nie len podmorský svet ale aj príroda a západy slnka boli dychvyrážajúce. Sedieť len tak na lodi, popíjať vychladené pivko s Donom a jeho posádkou, to sú okamihy ktoré mi nikto nevezme a dúfam že mi ostanú na vždy.
Čo až tak dokonalé nebolo, bolo to vystúpenie z komfortnej zóny. Naša sprcha spočívala z ca 2 litrov vody na den na osobu za pomoci malého hrnčeka. Dá sa to prežiť, ale vlasy si od soli neopláchnete.
A spánok v stane? Znie to super, ale pohodlie nečakajte. Každý vecer nam postavili stan a aj keď sme vedeli, že karimatky nebudú, až také nepohodli som nečakala. Čo ale očakávanie predišlo bol čas pred zotmením, kde sme sedávali pri ohni a mohli sme sledovať divadlo na nočnej oblohe.
Vždy keď som niekde vo svete hľadám veľký voz. Ten na Filipínach bol obklopený miliónom hviezd. Tak veľa som ich ešte nevidela. Dokonca môžete voľným okom pozorovať Mliečnu dráhu celkom zreteľne a keď sklopíte zrak z neba na more, môžete pozorovať svetielkujúci planktón na hladine. Ten výlet bola rozprávka v priamom prenose.
Toto nepohodlie vynahradí pohľad, ktorý sa ti ráno naskytne. Otvoríš oči a uvidíš východ slnka nad obzorom z toho najluxusnejšieho miesta na ostrove. Aj na sprchovanie sa hrnčekom sa dá zvyknúť. Každopádne pozitívne zážitky, o ktoré sa postarala príroda, prevyšovali nad negatívnymi nad ktorými sa časom človek aj tak iba pousmeje.
Luxus nám chýbal skôr ako by sme čakali
Bol to ten najúžasnejší zážitok a užívali sme si každý moment. Minimálne prevé tri dni. Posledný deň to na nás doľahlo. Ráno sme zažili Barakuda lake bez prívalu turistov, aj keď jediný sme tam ani v skorých ranných hodinách neboli. Tu sme už pocitovali, že Coron je blízko a tá samota je už iba minulosť.
Po návrate na loď sa zamračilo a začalo jemne popŕchať. V tomto momente naša morálka padla na bod mrazu a my sme sa začali tešiť na jedlo bez rýb, sprchu a klímu. Do prístavu v Corone sme dorazili o pár hodín skôr kvoli počasiu, ktoré sa zhoršovalo, ale úprimne nikomu z nás to neprekážalo.
Chvíľu po tom ako sme sa ubytovali, spustila sa búrka ktorá trvala až do rána. Nikomu sa do toho počasia nechcelo, nakoľko sme po 4 dnoch konečne voňavý a suchý, ale ešte stále hladný. Ostávalo jediné. Losujeme kto sa nedobrovoľne obetuje a donesie jedlo.
Nemusím vám asi hovoriť, že som prehrala a džentlmeni v tej sekunde vymreli. Výber padol na pizériu a ja som sa vybrala do nečasu. To že som zmokla ako keby hodila šípku do mora je asi jasné, ale že vypadne prúd počas toho ako sa vám pečia pizza je bonus, ktorý hladného človeka dostane pod tlak.
Všetko ale dobre dopadlo a ráno znova vyšlo slnko.
Ak sa chystáš na Palawan a aj na Coron určite vyskúšaj túto prepravu. Bude ťa to stáť viacej a bude to trvať dlhšie, ale zážitky čo ti to prinesie určite neoľutuješ.
V prípade záujmu posuniem kontakt.
Napíšte komentár