Kuba. Buď ju miluješ alebo….

Dlho som rozmýšľala či napíšem niečo aj o Kube ,nakoľko to nebola vôbec dovolenka snov.
Tak ako vždy sme sa rozhodli precestovať aj toto miesto na vlastnú päsť.

Možno bola naša chyba , že sme od toho moc očakávali a možno ste aj vy po návšteve mali z toho zmiešané pocity ako ja.

Dlho to bola pre mňa najhoršia destinácia akú sme si mohli vybrať a úprimne veľa sa toho nezmenilo, ale s odstupom času mám na toto miesto aj pekné spomienky, a už to nezatracujem so slovami nikdy viac. Každopádne, ak by sme sa rozhodli ísť znova asi by sme si to naplánovali inak.

Celkový dojem z tohto miesta nám určite pokazili aj stále prítomné črevné problémy, pretože na Kube podľa môjho názoru nemajú gastronómiu a fakt nevedia variť. Vyskúšali sme od jedla z ulice, až po luxusnú reštauráciu, kde bol určený dress code a napríklad práve v tej sme dostali to najhoršie jedlo zo všetkých. Ak by sme šli znova určite si nabalím so sebou vifonky.

Jediné čo bolo fakt dobré , boli raňajky u domácich. Tam si dali vždy záležať.
A čo tie dokonalé pláže z katalógu? Niekde určite budú ale my sme na ne moc šťastie nemali, nakoľko nie sme rezortoví cestovatelia a služby sprievodcu sme tiež nevyužili , lebo sme mali požičané auto a chceli sme si to preskúmať samy. Vďaka tomu sme ale mali možnosť spoznať pravú Kubu a nie iba to pozlátko , ktoré prezentujú cestovné kancelárie.

Samozrejme sme našli aj pekné miesta. Dokonca sme sa vybrali na jednu pláž zo sprievodcu. Ako inak rezortová pláž, ale na to sme prišli až po príchode na miesto. Čo ma ale prekvapilo, bola fotka z knižky verzus realita. Mala to byť krásna piesočná pláž. Netuším ako sa in to podarilo odfotiť, pretože sme stáli na tom istom mieste z ktorého bola urobená fotka, ale okolo piesku to moc nešlo. Aby sme sa dostali do vody museli sme prekonať skalnatý vstup a to nehovorím o malých kamienkoch. Ale aj o tom je sila fotošopu.

Pred koncom našeho tripu sme stavili na istotu a šli sme do Varadera, aj keď sme to v pláne absolútne nemali. A v podstate sme dobre urobilli, pretože sme sa na vlastné oči presvedčili , že Varadero nieje Kuba.

Pláž nádherná o tom nie je pochýb, ale už len to , že sam boli napríklad trhy, alebo supermarkety. A po celom pobreží rezorty. Také niečo inde nehrozí. Obchody samozrejme majú , ale nakupovať tam je celkom vtipné. Predstavte si také Tesco. Z jedného produktu máme na výber viac druhov. Na Kube mate jeden dlhý regál krásne zaplnený, ale iba s jedným druhom kečupu, ryže či konzerv. Každá dlhá ulička iba s jedným produktom jedného tipu. Áno aj toto je Kuba.

Veľkou nevýhodou cestovania v tejto krajne v tomto našom modernom svete je neprítomnosť internetu, podľa ktorého si vždy na danom mieste plánujeme cestu za jazdy. Majú síce wifi parky, ktoré človek neprehliadne a sú aj v najzapadlejšej dedinke. Pokiaľ zrazu zbadáte desiatky ľudí čučiacich do telefónov ste na správnom mieste. Len sila toho internetu bola horšia, ako sila našich nervov a tak sme to vždy po nejakom čase vzdali a šli ďalej na slepo.

Moc sme sa pýtať na cestu nemohli, pretože naša španielčina končila pri otázke, či majú voľnú izbu pre 5 ľudí na jednu noc. To bolo pre nás to najdôležitejšie. Kúpiť rum či objednať si jedlo bolo s rukami nohami vždy možné. No otázky tipu čo by ste nám odporučili navštíviť boli mimo našu ligu. Angličtinu sme občas využili, ale iba vo väčších mestách. Myslím, že keby sme na tom boli lepšie so španielčinou aj celá cesta by dopadla inak.

V každom prípade, cestovať na vlastnú päsť autom je o poriadnom plánovaní. A určite neverte vzdialenostiam, lepšie povedané časovým údajom , ktoré napíše ujo google. Ak si myslíte, že cesty na slovensku sú v zlom stave, v momente keď sadnete do auta na Kube zmeníte názor. To že sú na cestách výtlky by sa dalo nejako zvládnuť , ale ich hĺbka a frekventovanosť vám ani na diaľnici nedovolí preradiť na päťku. A to nehovorím o tom , že na diaľnici stretnete kone s vozom v protismere, či predavača ovocia medzi pruhmi. Aj to je dôvod, prečo sa neodporúča cestovať po tme. Je to z bezpečnosti či už vašej, alebo tých neosvetlených nešťastníkov. My sme sa bohužiaľ do cieľa za svetla nikdy nedostali a tak sme zažili aj pár hororových stavov, keď sa pred vami zrazu objavil cyklista, či konský povoz. Jednoducho jazdiť opatrne, a aj po tme sa to dá.

S nájdením ubytovania sme ani po zotmení nikdy problém nemali a vždy sme nejaké maximálne do pol hodiny našli.
Toto je tak trochu zovšeobecnené, a dúfam , že to nepôsobí moc negatívne. Každopádne sa dostanem aj k zážitkom , či situáciami nám podobným no o tom nabudúce.

Prešli sme Havanu, Trinidad, Vinales, Pina del Rio Varadero a určite aj iné miesta na ktoré si už bohužiaľ nespomeniem. Človek si zapamätá názvy, po takom čase len ak sa vám na ne viažu nejaké spomienky a tak je jasné, čo sa mi zarilo do pamäti. Mňa s týmito miestami spája prenádherná príroda v Trinidad a Vinales. Jazdy na koňoch, návšteva tabakových plantáži, návšteva prezidenta v Pina del Rio na ktorého počesť sa tam konal festival o čom sme samozrejme dopredu nevedeli, kupovanie cigár na čiernom trhu, najhoršie a zároveň asi najvtipnejšie šnorchlovanie ever, či nájdená kostra kajmanky. A samozrejme rum namiesto vody. Ale o tom nabudúce.

https://www.sbatohomnapleciach.sk/fotky-kuba-je-pre-mna-ako-pre-mnohych-india-bud-ju-milujes-alebo/,