Najznámejšie miesto v Barme je nepochybne Bagán a fotky s balónmi pri východe slnka čo sa vznášajú ponad Pagody.
Na túto scenériu sme sa tešili asi úplne najviac, ale boli sme o ňu ukrátení. Sme tu totiž mimo sezóny a aj balóny majú v tomto období pauzu. No žeby nám to nejako vadilo sa povedať nedá, pretože sme aj tak nemali v pláne sa previesť, iba to z diaľky pozorovať a zdokumentovať.
Na videnie je tu toho ale omnoho viac. Kto už bol v Angkore v Kambodži a povedal si , že jeden deň bol málo tu by nestačil ani týždeň. Pagody tu z nejakého dôvodu vyrástli ako huby po daždi a zastaviť sa pri každej by zabralo možno týždne.
Určite ste čítali už o tom ako je to celé zadarmo a jazdí sa tu iba na elektrobajkoch. A ak vy nie ja som aj na takéto info narazila. Nie je to ale tak úplne pravda. Všade je možnosť zapožičania elektrických skútrov a platí sa vstup na päť dní cca 15 euro. Potom v rámci areálu iba vyhliadkova veža , ktorá je súkromná, ale tú sme my vynechali. Cena pôjde časom určite hore, pretože tu už postupne prichádzajú na to ako z nás vytiahnuť peniaze. Zatiaľ na to ale neidú okato a drzo.
Po tom ako sme dobehli deficit spánku z cesty a zobudili sme sa na obed, sme sadli na elektroprdítka pozrieť si tú krásu z blízka.
Tak veľa vnemov z každej strany. Ešte že doprava nie je klasicky Ázijská, ale príjemne vidiecka. Zastaviť si môžete kde chcete kedy chcete. Nik vás nikam neponáhľa a na väčšine miest ste úplne samy. Samozrejme pokiaľ nejdete po topkách z turistickej mapy z hotela, ale necháte sa unášať inštinktom.
Nás asi pri tretej Pagode zastavil chalanisko, že nám môže ukázať nejaké, na ktorá sa dá ísť hore, nakoľko táto možnosť je asi z 90 percent nemožná. Samozrejme moja prvá otázka bola koľko nás toto tajomstvo bude stáť a vraj nič. Tak sme sa po krátkom dohovore medzi sebou vybrali na okružnú jazdu pod jeho vedením. Ukázal nám naozaj pekné miesta, šiel s nami aj do jednej zlatej a porozprával nám skvelé príbehy ako aj fakty. Večer sme ho zobrali na večeru a mysleli sme si , že to je ako poďakovanie za poobedie, ktoré nám venoval. Ráno sme s nim dohodli ešte výlet na Mount Popa, a že nám ukáže jeho obrazy. Výlet sme si po našom úžasnom vstavaní na východ slnka, čo sa zabudlo ukázať, rozmysleli a zvolili zdielanú jazdu čo vyšlo o dosť lacnejšie. Je to asi hodina jazdy z Baganu na kopec, kde žije asi miliarda opíc. Ja osobne opice neznášam, ale výhľad ma presvedčil. Na vrchol vedie 777 schodov a z toho asi 771 okupujú opice.(preháňam, ale fakt sú všade) Myslela som si , že to bude náročnejšie, ale prežili sme to takmer bez svalovice no hlavne bez ataku opice. Vrchol sa nachádza vo výške cca 1500 metroch nad morom, takže aj teplota bola príjemná.
Po návrate sme si vzali znova elektroprdítka a šli medzi Pagody. Užiť si ich ako sa dá, nakoľko druhý deň nás už čakal ráno presun na ďalšie miesto. Koho sme ale nestretli. Chalana zo včera. Tak sme sa zľutovali a jeden z jeho obrazov si nakoniec vybrali. V podstate nám bolo jasné , že to zadarmo nebude. Majú na to svoju fintu a nám srdce nedalo ho úplne odbiť, lebo deň s ním sme si naozaj užili a dozvedeli sme sa aj veľa zaujímavých vecí.
Bagán má svoje čaro , a vedela by som si tam predstaviť viacej času, no dva týždne na cestovanie nie sú boh vie čo, ak chcete toho vidieť viac.
Každopádne ho odporúčam zažiť čím skôr, pretože takéto miesto má svoje čaro iba pokiaľ máte pocit , že ste to práve objavili a nie, keď sa budete musieť uhýbať stovkám skútrov na prašných cestách pomedzi pagody a dávať si pozor na oko aby vám ho nevypichla nejaká selfie tyčka.
Fotky – Bagan – kde oko dovidí tam Pagoda.
Napíšte komentár