Jordánska púšť Wadi Run - miesto ako z iného sveta
Ak sa chystáte do Jordánska, tak by ste okrem Petry, o ktorej som pisala naposledy , určite nemali vynechať ani niekoľkými filmami preslávené miesto ako z inej planéty – púšť Wadi Rum.
Možno ste zachytili, že my sme dali našu cestu v apríli a ako bonus to bolo počas Ramadánu. V tomto období to so stravou v Jordánsku počas dňa nie je žiadna výhra. Kým svietilo slnko, nás pri živote držal iba cukor, ktorý našťastie kúpite v hocijakej forme počas celého dňa. Na reštaurácie to už ale chce dávku šťastia, no nemožné to nie je. Takže sme sa naozaj tešili, že o nás bude na púšti postarané a nebude nám hroziť predávkovanie sa cukrom.
Na nejakej diskusii na internete som sa dostala ku kontaktu na Mohameda, ktorý mal bezkonkurenčne najnižšie ceny a v prípade záujmu kontakt na neho samozrejme rada posuniem.
Dohodli sme sa s ním na dvoch nociach v kempe na púšti, s tým že jeden deň pobeháme to najznámejšie a na druhý deň sa vyberieme až ku hraniciam so Saudskou Arábiou a vyštveráme si to na najvyšší kopec Jordánska – Džabal Ran s výškou 1754 m.n.m.
Ja osobne som sa najviac tešila na to, že v noci zase uvidím mliečnu dráhu voľným okom, ako keď sme v 2016 stanovali na Filipínach po opustených ostrovoch. Problém ale bol, že sme to plánovali doma z gauča.
Ono je strašne super, keď si veci plánujete dopredu. Oveľa zaujímavejšie je, keď nastane v plánovaní stret s realitou a za pochodu je potrebné tu a tam niečo zmeniť.
Na organizovaných výletoch v skupinách je najlepšie čo sa vám môže stať, že s ľuďmi, ktorých vidíte prvý krát v živote zdieľate rovnaké, alebo aspoň podobné názory a máte sa stále o čom rozprávať. Samozrejme sa môžete rozprávať iba s človekom, s ktorým ste prišli, ale to prichádzate o nové pohľady na svet, zážitky toho druhého, ktoré dokážu ovplyvniť vašu cestu, či dokonca o priateľstvá, ktoré výletom neskončia.
A musím povedať, že u nás to bola kombinácia všetkého. Po príchode do národného parku púšte Wadi Rum nás hneď za bránami čakal Mohamed, aby nás mohol navigovať priamo k nemu domov, kde sme nechali zaparkované auto. Aj keď sa to nestáva často, ba skôr by som povedala, že sa to nestalo ešte nikdy, na miesto sme dorazili ako prvý a tak nás počas čakania na ostatných pohostil čajom aj keď on sám bol v pôste.
Po pár minútach dorazil mladý pár z nemecka. Tu by jazyková bariéra z našej strany nebola problém, no nejako im do reči nebolo a odpovedali len stroho a nemali záujem konverzáciu rozvíjať. Naplánované to mali rovnako a my sme s nimi mali stráviť v podstate tri dni nonstop.
Obrat nastal, keď po nás prišiel Ayed. Bol to náš šofér, sprievodca a kuchár v jednom. Našťastie pre nás v aute už sedeli taliani Giovani a Sára, ktoí prišli na púšť stráviť iba jednu noc. Energia sa v sekunde zmenila. Hneď sme sa dali do reči a nútená konverzácia zo začiatku sa zmenila na to čo chceš aby sa stalo, keď máš s neznámymi ľuďmi byť 24 hodín denne. Sadli sme si ako ľudia a náš šofér do toho dokonale zapadol. Vďaka svojej práci pre armádu precestoval kus sveta no uvedomil si, že najšťastnejší je aj tak na púšti, keď môže zaspávať pod holým nebom a tak sa z neho stal sprievodca, ktorý ma nespočetne zážitkov, veľmi dobrú angličtinu a skvelý zmysel pre humor. Dokonalá kombinácia.
Keď na Marse naháňate Johna Wicka
Samotná púšť je naozaj ako z iného sveta. Stačí keď si uvedomíte, že okrem mnohých iných filmov sa aj Marťan, kde hrá Matt Damon natáčal práve tu. A tak sme sa aj my ocitli na Marse. Žiadna fotka nedokáže atmosféru toho miesta zachytiť tak, ako keď stojíte na skale s výhľadom na púšť a na vlastné oči vnímate majestátnosť nekonečných výhľadov na púštne duny lemovanými skalnými útvarmi. Alebo keď sa celý deň vozíte na korbe auta z miesta na miesto a okrem vetra mate v tvári často aj samotný piesok, no každopádne to nie je vec, ktorá vám prekáža.
Počas toho ako nám Ayed pripravoval obed, Giovany spomenul, že mu kamarát posielal ráno video, na ktorom je Keanu Reeves vo Wadi Rum. Dávidko je obrovský fanúšik Johna Wicka a tak si túto príležitosť nemohol nechať ujsť. Snažili sme sa Ayeda presvedčiť , že nech už mal s nami plán akýkoľvek , misia sa mení a my musíme nájsť Keanu. Nemci boli v svojej nemej bubline a do rozhovorov sa zapájali veľmi sporadicky a stroho, no a taliani boli na našej strane. Zavolať niekomu a overiť si to nebolo možné , nakoľko na púšti nie je signál a v podstate by to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Až po nejakom čase nás napadlo, že to mohlo byť z natáčania John Wick4 a nakoľko ten akurát šiel do kín, nebolo moc reálne, aby tam Keanu bol ešte stále. Takže ak ste čakali happy end a osudové stretnutie fanúšika s idolom bohužiaľ. Ale my sme tomu tiež verili až kým sme si nespojili súvislosti.
Celý deň bol veľmi bohatý na vnemy a zaujímavé miesta. Pre nás bolo ale obrovskou výhodou, že sa nechodilo moc, nakoľko sme si deň pred púšťou dali 20 kilometrov po Petre a jej vyhliadkach a svalovica sa začala jemne ozývať. To viedlo k tomu, že sme sa začali pohrávať s myšlienkou pobyt skrátiť, nakoľko sme neboli v nálade štverať sa niekoľko hodín na kopec s ľuďmi, s ktorými si nemáte čo povedať. Už len ako to oznámiť Mohamedovi, keďže tu nie je signál.
Ayed nás ale ubezpečil, že by to nemal byť problém a Mohamed sa na večeru zastaví v kempe, takže príležitosť nejako sa dohodnúť tu bude.
Západ slnka ako z rozprávky
Pred západom slnka sme absolvovali malú prechádzku pomedzi kaňon na konci ktorého nás čakal sandboarding – snowbordovanie na piesku. Ja som to už kedysi skúšala na dunách v Dubaji počas čakania na ďaľší let a bolo to za mňa obrovské sklamanie. Síce dostanete snowboard, ale nemáte si ako upevniť nohu aby ste s ním mohli manévrovať. Predstava zažiť zimný šport na púšti je super, no realita je aj tu niekde inde. Samozrejme, vyskúšať sa má všetko a keď to nefunguje stačí zmeniť “šport”. Napríklad dosku využiť ako sánky. Nám to ale nešmýkalo ani tak ani tak, no zábavy sme si užili dosť a piesok sme mali úplne všade.
Ayed nás vzal nakoniec na miesto od kiaľ sme pozorovali západ slnka. Založili sme si oheň na púšti a pri popíjaní čaju si užívali za mňa najkrajšiu časť dňa a ja som sa nevedela dočkať pozorovania hviezd.
A tu sa odstávam k ďalšej nevýhode plánovania z gauča. Chcela som spať von pod hviezdami a zaspávať s pohľadom na ne. Ani ma nenapadlo, že musím skontrolovať fázu mesiaca. Samozrejme, že z mliečnej dráhy nič nebolo, nakoľko bolo pár dní pred splnom a mesiac sa postaral o dokonalé “svetelné znečistenie”. Tak snáď niekedy nabudúce.
Večer sme ukončili tradičnou beduínskou večerou a posedávaní pri ohni.
S Mohamedom sme sa dohodli na skrátení pobytu a do dedinky, kde bolo zaparkované naše auto sme si to struhli ako pravý beduíni na ťavách. Zážitok je to fajn, ale povedzme si pravdu. Sedieť na ťave bolí.
Stojí to vôbec za to?
Nocovanie na púšti stojí jednoznačne k zážitkom, ktoré by ste nemali na pobyte v Jordánsku vynechať. Kempy sa pohybujú v rôznych cenových kategóriách, a celý deň ste aj tak mimo kempu, takže ak si nepotrpíte na luxus a stačí vám pohodlie využite peniaze na niečo iné ako na predražené spanie. My sme za náš výlet zaplatili 65 Jod (cca 85 Eur) na osobu na noc. V cene sme mali celodenný trip po púšti, obed, večera, raňajky a hodinovú jazdu na ťave.
Úprimne si myslím, že jedna noc úplne stačí, na druhej strane 4 hodinový výlet je určite málo. A samozrejme, ak túžite spať pod holým nebom kvôli hviezdam nezabudnite si skontrolovať fázu mesiaca, aby vám neostali oči pre plač.
Dúfam, že som vám zase raz mohla priblížiť náš spôsob cestovania a možno ste tu našli tip na vašu ďalšiu zastávku pri poznávaní sveta.
Napíšte komentár