Bali je často spojované s ostrovmi Gili, aj keď tie už vlastne patria k Lomboku. Na našej ceste na Lombok sme sa samozrejme zastavili aj na týchto panenských ostrovoch. Vybrali sme si stredný Gili Meno, nakoľko nás zaujalo súsošie pod morskou hladinou, ktoré sme chceli vidieť na vlastné oči. Ubytovanie si riešime vždy deň dopredu keď už vieme , že sa ideme presunúť niekam ďalej. Na bookingu sme našli brutálne luxury ubytovanie za smiešnu cenu aj keď stále trochu nad náš priemer, ale nakoniec sme si povedali , že prečo nie.
Problém nastal keď sme prišli na recepciu a naša objednávka tam nebola. Nechápavo sme na seba pozerali ako je to možné. Pani na recepcii ale prišla na to , že my budeme určite tá štvorica čo si včera rezervovala izbu včera nie na dnes. V daný deň už mala iba jeden bungalow a jeden prezidentský apartmán. Museli sme doplácať nejakú čiastku, ale nebolo to až tak hrozné nakoľko sme tam boli krátko po panike so sopkou Agung a veľa ľudí porušilo svoje dovolenky tak ubytovania išli po cenu. To naše bolo naozaj nádherné no my asi nie sme na tieto snobské rezorty. Všade naokolo ticho. Spať tam šli všetci už asi o deviatej. Jednoducho na oko fajn no atmosféra na bode mrazu. Skúsili sme si luxus a za mňa musím povedať, že mi momentálne stačilo.
Gili meno je nádherný ostrovček, ktorý sme si prešli hore dole na bicykli požičanom v nejakej búdke za pár drobných. Horšie už bolo nájsť na nich po tme cestu naspäť, ale aj to sa nám nejakým zázrakom podarilo. Nemať pri sebe ale telefóny, čo nám svietili napred seba, blúdime určite do svitania 
Pred západom slnka sme sa rozhodli navštíviť to súsošie, ktoré sa nachádza naozaj len pár metrov od pláže. More bolo ale také nekľudné, že doplávať k nemu dalo celkom zabrať . Nájsť ho už bolo jednoduchšie, pretože tam chodia lode z okolitých ostrovov asi v rámci zájazdu. Preto sme si povedali , že tam prídeme znova ráno v nádeji , že tam ešte toľko ľudí nebude a dobre sme spravili. Síce sme tam neboli úplne samy, more bolo pokojné a hladina asi o meter nižšia, takže sme sa mohli postaviť na hlavy sôch a trochu sa vydýchať pred ďalším ponorom. Atmosféra tam dole je šialená. Nevedela som sa rozhodnúť či mi naháňajú strach, alebo som iba uchvátená, každopádne je to vec , ktorú odporúčam každému jednému čo bude v okolí. Je to niečo úžasné. Z tých sôch vyžaruje nenormálny pokoj a pod hladinou, kde počujete iba vlastné srdce je to niečo, čo sa asi ani opísať nedá. Treba si to zažiť.
Na tomto ostrove sme strávili iba jednu noc po ceste z Bali. Uchvátil nás ale tak, že sme sa rozhodli, že navštívime aj nejaký neznámi Gili ostrov. Na mape sme si nejaké vybrali a podla fotiek na Instagrame sme sa rozhodli. Ostávalo už iba nájsť ubytko a dostať sa tam. Po klasických trampotách so zjednávaním ceny za loďku sme sa dostali na miesto, ktoré moc nezodpovedalo fotkám .
Mali sme mať bungalov priamo na nádhernej piesočnej pláži no namiesto toho sme boli na pláži , ktorá slúžila ako prístav. Našťastie domáci u ktorého sme bývali bol skvelý hostiteľ a požičal nám skútre zadarmo, aby sme si ostrov mohli prejsť celý a na opačnej strane sme nejakú pláž našli. Bolo to sto a jedno oproti turistickému Gilli Meno, ale pokiaľ túžite po domácej autentike je Gili Gede určený práve vám. Na ostrove ide elektrika iba v noci a aj to len na pár hodín. A tiež sme ostali takmer bez večere, pretože sme nenašli žiadnu reštiku, ale nakoniec sa o nás postaral domáci a urobili nám niečo teplé pod zub. Samozrejme nie zadarmo ale aj to sa ráta.
Aj keď sme spali na zemi na matracoch a o klíme sa nám cez deň mohlo iba zdať, uvideli sme niečo nové a lepšie sme si mohli uvedomiť, ako ľudia ešte stále žijú tam, kam sa turizmus ešte nedostal. Sú spokojní a nič im nechýba. A ak aj áno, ich stále usmiate tváre vám to nedajú znať.
Napíšte komentár